Stereotyp

Autor: Jana Sopoligová | 20.2.2011 o 10:43 | (upravené 20.2.2011 o 11:16) Karma článku: 6,84 | Prečítané:  344x

Neznášam cestovanie... a napriek tomu cestujem každý deň. Smutne si povzdychnem, keď uponáhľaná, spotená čakám v tomto priam "exotickom" počasí  v kožuchu na autousovej zastávke. Premýšľam nad tým, či som si nemala obliecť skafander, aby som nezamrzla... začína snežiť a ja sa pýtam, kde je jar a kde ten autobus, na ktorý som sa tak ponáhľala a bála sa, že ho nestihnem...  A v tom ho zbadám.... plechovú škatuľku, pripomínajúcu  minulé storočie.  Zakúpim si lístok, pridám sa k mase ľudí stojacej v uličke...  aspoň nám bude teplejšie.  

 

 

Milujem zamyslené tváre ľudí, spolucestujúcich. Vždy rozmýšľam o čom asi premýšľajú, kam sa ponáhľajú...  Všetko by bolo fajn, ak by tu nebol prítomný pocit, že zajtra ma čaká to isté. Stereotyp cestovania... stav vozovky: šmýka sa to ako na klzisku. V novinách budú opäť ďalšie správy o zvýšenej nehodovosti. Šofér autobusu je uponáhľaný muž v stredných rokoch. Neviem kam sa ponáhľa- možno do dôchodku, možno je to prezlečený Superman... neviem, ale náš autobus sa mení na stíhačku, ktorá upaľuje rýchlosťou svetla. O čom rozmýšľam, keď stojím v preplnenom autobuse? Zarosené okná mi pripomínajú tú všetkým dobre známu scénu s rukou na zahmlenom okne z Titanicu. Myslím na to, kam ľudia cestujú a kde sa asi posuniem v uličke, keď ledva stojím natlačená na jednej nohe. Čoho sa asi budem držať, aby som nespadla. Ľudia nastupujú  a nastupujú... . Človek potrebuje istotu, že nespadne.  Pomaly si z vrecka vyťahujem slúchadlá a mp4-ku... aspoň nejaké to rozptýlenie, aby som nemyslela na nedopitú kávu a na jedlo, ktoré mám tuším ešte v krku, pretože som ho v tej rýchlosti a zhone nestihla prehltnúť.  V tom- šofér zabrzdí a ja mám pocit, že ak by nebolo v autobuse asi milión ľudí stojacich v uličke skončila by som prilepená na čelnom skle.... ospravedlňujem sa mladému mužovi do ktorého som prudko narazila.. Iba sa pozrie, a odmerane odvrkne, že sa nič nestalo. Asi je tiež plný entuziazmu z cestovania.... prestanem vyťahovať slúchadlá... nemá to význam- sú  zauzlené v novom druhu námorníckeho uzla, ktorý som zrejme vymyslela a ani som o tom netušila, musím si ho nechať patentovať... kvalita ciest je dokonalá pre masáž a vytrasenie posledného jedla zo žalúdku... zastávka, ty moja záchrana, rýchlo vdychujem  čerstvý, chladný vzduch prúdiaci z otvorených dvier a snažím sa upokojiť- predýchať to a sústrediť sa len na koniec tejto cesty, ktorý je bližšie a bližšie... ešte pár kilometrov...kto vie, čo prinesie ďalšia cesta- táto len nepríjemný pocit.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Učiteľ, ktorý sa rád hral. Ako sa Milan Reindl stal dizajnérom Lego Technic

Nevyštudoval techniku ani dizajn. Napriek tomu sa stal jedným z jedenástich dizajnérov Lego Technic. Len vďaka tomu, že si rád z lega skladal veci, na ktoré nemal návod.

SVET

Výbuchy po futbalovom zápase v Istanbule zabili 29 ľudí

K explóziám došlo hodinu po zápase medzi Besiktasom a Bursasporom.

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami sú Blanár a Žiga.


Už ste čítali?