Rozmýšľame o detstve?

Autor: Jana Sopoligová | 25.10.2011 o 18:25 | (upravené 25.10.2011 o 20:40) Karma článku: 4,86 | Prečítané:  863x

Juri Mucha povedal: „Detstvo je sen, ktorý bol kedysi skutočnosťou." „Kedy ste naposledy rozmýšľali o svojom detstve?" Už hádam tisíckrát som opakovala túto otázku mojim známym a oni trochu prekvapene rozmýšľajúc iba nezrozumiteľne pokývali hlavou. Každý z nás bol dieťaťom, ale na tento fakt každý rýchlo zabudne. Popri tom, ako som si vykračovala pomedzi kaluže na návštevu k strýkovi Jurajovi, som rozmýšľala o svojom detstve. Ako malé dievčatko som si zvykla obuť mamine topánky na opätku, namaľovala som sa s jej tajne ukrytým rúžom na pery, ktorého skrýšu som aj tak už dávno odhalila a s pančuchami na hlave, ktoré predstavovali v mojej detskej fantázii dlhé vlasy som pobiehala po byte. Túžila som byť dospelou hoci som bola dieťaťom a teraz som dospelou a túžim byť dieťaťom...

deti a jadeti a jaja

 

Tešila som sa na stretnutia, ktoré ma dnes čakali. Prvé bolo pri horúcom čaji so strýkom. To druhé s mojou dobrou priateľkou. Chladné, upršané počasie, ktoré ma mysľou nútilo zaliezť pod perinu mi zrazu vôbec nevadilo, dokonca mi nevadil ani silný vietor, ktorý mi odfúkol a zdemoloval dáždnik. „Čo už,“ vzdychla som si, keď som ho zdvíhala zo zeme a pristihla som asi milión očí, čakajúcich na zastávke MHD ako ma pozorujú.

Strýko

Strýko Juraj je vysoký, pomerne štíhly elegán s orieškovohnedými očami, ktorý má už vyše štyridsať. Humor je jeho verný spoločník na každom kroku. Uponáhľane mi otvoril dvere. Papuče pri jeho chôdzi vydávali neidentifikovateľný zvuk. Znelo to ako ich prosíkanie, aby spomalil svoje tempo kráčania. V rýchlosti zahundral, že varí. Bola som v šoku. Strýko zvyčajne nevarí. Aby som to upresnila, strýko nikdy nevarí. Vôňa sa šírila po celom dome, v ústach sa mi zbiehali slinky. Bola to síce len praženica, ale pre neho to znamenalo majstrovské dielo. Čo ho napadlo ako prvé pri slove detstvo? „Dieťa,“ odpovedal s hurónskym smiechom. Ako dieťa bol známy po okolí svojou nezbednosťou. „Keď som sa šiel vonku hrať rodičia mi povedali iba, aby som sa večer nezabudol vrátiť.“ S obrovským úsmevom dodal: „V podstate ma vychovala ulica.“

Iná doba iné deti

Rovnako ako doba aj deti sa menia. Technologické vymoženosti spôsobujú, že majú len interaktívny počítačový svet. „My sme si stavali káry a vozili sme sa na nich. Dnešné deti majú 3D preteky na prestížnych značkách automobilov priamo v obývačke.“ Z jeho slov som cítila ľútosť nad tým, že možno nemal také technologické novinky vo svojom detstve a zároveň aj hrdosť z toho, že prežil detstvo, ktoré by určite nemenil. „Bol som hrdý, že som mal autíčko na ovládanie. Autíčka na ovládanie existujú dodnes. Ja som však za  tým svojím musel ísť, lebo som v ruke držal káble, vďaka ktorým to autíčko šlo. Teraz sú autíčka na diaľkové ovládanie, ale bez káblov. Bola iná doba,“ spomína s radosťou v očiach. Niektorí túto dobu a  výchovu detí v nej zatracujú. Vraj, už neexistujú úctivé a slušné deti. Iní, ktorí ju ospravedlňujú tvrdia, že deti sú iba obeťami pre jej  rýchlosť a vyspelosť.  Popri pitiu bylinkového čaju, zatiaľ čo on veselo hltal svoju praženicu, sme sa rozprávali o najkrajších zážitkoch z detstva. „Najkrajšia spomienka z detstva je na moje prvé Vianoce,“ povedal strýko a ja som len začudovane pokrútila hlavou ako je to možné, že si niečo také pamätá. On len s úškrnom dodal: „Boli to prvé Vianoce pri ktorých som rozmýšľal.“

Biť, či nebiť

Medzi najčastejšie výchovné prostriedky patrila metóda „ručne – stručne“. Neraz si vareška našla aj môj sedací sval. Ako si na výchovné prostriedky svojich rodičov spomína strýko Juraj? „Neviem, mňa vždy bili. Asi musím porozmýšľať, lebo si nepamätám bitku, ktorá by sa mi páčila,“ dodáva s obrovským úsmevom strýko Juraj, podľa ktorého som vedela, že opäť žartuje.

Návšteva

Od strýka som sa ponáhľala domov. Čoskoro mala prísť na návštevu Vierka s ktorou som sa už predtým dohodla, že mi o svojom detstve porozpráva. Dúfala som, že bude zhovorčivejšia ako strýko Juraj, ktorého som otázkami prekvapila, keďže na detstvo sa ho už dlho nikto nepýtal. Cestou som vyhodila poškodený dáždnik, ktorý neobstál v skúške s vetrom. Chvíľku po tom, čo som dorazila domov zazvonil zvonček. Bola to ona. Vierka je usmievavá, milá, múdra, pracovitá  a dobrosrdečná študentka. Jej štíhlu postavu zakrývajú dlhé tmavé vlasy. Má snehovobielu pokožku a modré oči. Býva vo veľkom dome so statkom spolu so svojou rodinou. Možno to bolo tým deprimujúcim počasím, možno tým, že som svoju priateľku už dlho nevidela, ale potrebovala som takýto príjemný rozhovor. Človek častokrát potrebuje samotu rovnako ako potrebuje ľudské teplo.

Rodina

Spomienky sú ako teplé uhlíky, ktoré dokážu obnoviť oheň. Sadli sme si pri šálke kávy, ktorá rozvoniavala po celom dome a rozprávali sa o našom detstve. „Keď si spomeniem na svoje detstvo napadnú ma bláznivé hry v parku,“ začína svoje rozprávanie Vierka. Moji rodičia vo mne vzbudzovali vždy rešpekt, nebola som zvyknutá papuľovať im, to prišlo až neskôr,“ dodáva so smiechom. Keďže má Vierka mladšieho brata zaujímalo ma, či vidí rozdiely vo výchove medzi ním a ňou. „Na môjho brata sú rodičia mäkší, ja som musela doma viac pomáhať. Neraz, keď niekam šli mi ho nechali na krku a ja som sa musela o neho postarať. Musela som byť zodpovednou. K nemu sú benevolentnejší a viac ho rozmaznávajú.“ Vierkin dom pripomína malý ranč. Doma chovajú rôzne zvieratá a tak svojim rodičom musí pomáhať. Najkrajšími spomienkami pre ňu sú spomienky na rodinné stretávky so starými rodičmi, bratancami a sesternicami s ktorými sa hrala a vymýšľala rôzne dobrodružstvá. Vierka sa sa mi priznala, že ako malá napichla na vidly kačičku. Keď som sa jej spýtala či gumenú, iba so smiechom odvetila, že živú. „Ešte som s ňou pobiehala po dvore a kričala na babku nech sa pozrie, kde je tá kačička. Samozrejme babka z toho nadšená nebola, dodala s úsmevom a ja, aj keď som bola šokovaná, som to prijala ako vtipnú spomienku.

Je to iné

„Keď som vyrastala ja bolo to menej elektronické a  my sme boli skôr vonku a sme sa tam hrali teraz sedia za počítačom a je mi ľúto, že prichádzajú o veľa a nechodia do prírody. V niečom som prežila lepšie detstvo v niečom nie,vidí rozdiely medzi deťmi v dnešnej dobe a tou v ktorej vyrastala ona. Ako roky plynú z detí sa stávajú dospeláci, ktorí majú vlastné deti. Vierka to vyjadrila slovami: Keď som bola malá život bol jednoduchší. Mamka mi navarila, bolo o mňa postarané. Bolo to bezstarostné detstvo. Teraz je to iné, lebo musím byť zodpovedná za to čo robím. Musím sa na seba spoliehať a starať  sa sama o seba a to nielen preto, lebo bývam na priváte. Neviem, kedy prišlo uvedomenie. že zo mňa už nie je dieťa, bolo to postupné. Neviem o ničom čo by mi vadilo v mojom detstve, lebo ak by som niečo z toho vylúčila tak by nebolo to čo je teraz.

Neskôr, keď som odprevádzala Vierku k dverám, som si uvedomila jedinečnosť každého detstva a fakt, že akosi málo naň spomíname. Možno sme už vyrástli z plienok, z hrkálok, ale z lásky k rodičom nevyrastieme nikdy. S pribúdajúcim vekom rastie aj miera zodpovednosti. Najťažšie v živote je byť zodpovedným. Minulosť už nevrátime. Zostali nám spomienky na naše detstvo. Naši rodičia, ktorí sa  s láskou podpísali pod našu výchovu nám boli počas detstva oporou. Preto je rodina rodinou a detstvo tým, čo nám nikto nevezme a čo v nás zostane ako teplý uhlík z ktorého raz vyrastie plameň aj pre naše deti. Možno im raz porozprávame o tom našom detstve. Máme len jednu rodinu a jedno detstvo, ale častokrát si až neskoro uvedomíme, ako málo si tieto veci ceníme. Možno nemáme ani čas si zaspomínať, môžeme to však zmeniť...

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Učiteľ, ktorý sa rád hral. Ako sa Milan Reindl stal dizajnérom Lego Technic

Nevyštudoval techniku ani dizajn. Napriek tomu sa stal jedným z jedenástich dizajnérov Lego Technic. Len vďaka tomu, že si rád z lega skladal veci, na ktoré nemal návod.

SVET

Výbuchy po futbalovom zápase v Istanbule zabili 29 ľudí

K explóziám došlo hodinu po zápase medzi Besiktasom a Bursasporom.

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami sú Blanár a Žiga.


Už ste čítali?