Fakt, že z vašej malej kópie, ktorá je na vás závislá sa stal dospelý a o chvíľu aj samostatný človek berú rodičia ťažko. Možno ja vy plačete potichu, aby vás ten druhý neupokojoval len z ľútosti, lebo sa vo vás zhromažďuje pocit „prázdneho hniezda". Niekedy sa človek cíti sám aj v dave. Možno nepatrím medzi stopercentných introvertov ťažkého kalibru a moje medziľudské vzťahy vyzerajú byť otvorené a v poriadku, no aj ja sa cítim niekedy sama. Nie, nepotrebujem ľútosť. Patrím medzi ľudí, ktorí plačú potichu a nepotrebujú, aby ich vnímali ostatní len z ľútosti. Ak vám na niekomu záleží všimnete si to na ňom hneď na začiatku. Možno mu ponúknete rameno, možno vreckovku, za ktorú vám bude vďačnejší nakoľko smrkať nos do rukáva nie je v móde. Nie som stroj na dobré rady, lebo každý človek má svoj rozum a musí sa rozhodovať za seba, ale občas niekomu poradím. Možno aj vy. Dospelé deti som obdivovala minule, keď som dostala pozvanie na stužkovú. Presnejšie bola som pozvaná na program.