reklama

Pomoc

Stane sa to skoro každému. Prišlo to náhle a môže sa to stať aj Vám. Nečakaná nevolnosť spojená so stratou vedomia je čoraz bežnejšia. Kto Vám však vtedy pomôže? Záleží na tom, či ste študent, alebo pracujúci? Nájde sa ešte niekto kto Vám poskytne pomoc, alebo len Vás všetci obídu? Pomáhať by sa malo, ale naozaj pomáhame aj ľuďom okolo nás, ktorým sa to stane a nečakane im príde zle? Teoretizovať a konať sú dve rozdielne slová. Ktorými slovami však naozaj žijeme?

Písmo: A- | A+
Diskusia  (1)
Obrázok blogu

Stalo sa to len nedávno. Bol to zázrak. Mladá pani sa nado mnou skláňala ako anjel, nepamätám si podrobnosti iba útržky. Prišlo mi zle a tak som vystúpila z autobusu o zastávku skôr. Pamätám si atmosféru v autobuse, boli sme natlačení ako sardinky. Zažila som kondenzáciu vzduchu naživo. Kvapôčky vody pomaly stekali po oknách. Vyzeralo to, že vonku prší. Bolo mi horúco, mala som bolesti... nevedela som sa ani poriadne nadýchnuť a túžila som po čerstvom vzduchu. Dúfala som, že sa už už otvoria dvere... ale ešte sme neboli v cieli. Dievča, ktoré stálo hneď vedľa mňa počúvalo hudbu, zrejme to bol rock. Kútikom oka som videla ako dievča na zadnom sedadle pokojne a tvrdo spalo. Malo doširoka otvorené ústa, zahnutú hlavu do zadu. Cítila som ako po mne steká studený pot. Konečne. Dvere sa otvorili, ale potom si už nič nepamätám. Pamätám si len jej hlas, hlas, ktorý ma budil z toho pokojného sna, ktorý sa mi začal snívať. Pamätám si, že som chcela kričať, ale nemala som silu vydať ani hlások. Bezmocne som sa pozerala ako odchádza autobus, ktorým som prišla a ako odchádzajú tí neznámi ľudia, moji spolucestujúci. Niektorí sa na mňa pozreli, ale otočili hlavu na druhú stranu a pokračovali v ceste. Nezáležalo na veku tých osôb. Väčšinou to boli študenti. Cítila som sa bezmocná a sama... potom všetko stmavlo a zrazu som nič nevidela. Bolo mi však dobre. Bolo mi teplo. Počula som hlas, ktorý kdesi v diaľke niekomu niečo vravel. Ten hlas mi nedal spať. Pomaly som sa prebudila, ale videla som tmu. Dokázala som odpovedať, ale nechcelo sa mi. Neskôr som sa prebudila. Mladá žena držala v jednej ruke telefón a vysvetľovala že niekoho našla. Pochopila som, že vraví o mne. Druhou rukou ma podopierala. "Máte nejakú vodu?" Mlčky som prikývla. Dala mi napiť a bola natoľko ochotná, že celú dobu bola pri mne. Bola to cudzia žena, ktorá sa ponáhľala do práce a napriek tomu som sa o ňu mohla oprieť. Bola mojou záchranou. Keď som už bola pri vedomí pýtala som sa jej či cestovala so mnou. Odpovedala, že vystúpila z iného autobusu a vtedy ma videla. Túžila mi pomôcť. Tvrdila, že bolo to najsprávnejšie a najprirodzenejšie čo mohla urobiť. Ale kde boli ostatní ľudia? Čo by sa stalo keby sa rozhodla otočiť hlavu na druhú stranu a tiež popri mne len prejsť? Ona to neurobila. Pomohla neznámej osobe bez všetkého.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Je to zvláštne... hovoríme a píšeme o ľudskosti. Túžime byť milovaní a predsa sa správame ako mizantropi. Necítime potrebu niekoho zachraňovať. Chceme byť len zachránení. Slová evanjelia o pomoci a láske k blížnemu sa stávajú len slovami. Pootočíme hlavou a tvárime sa akoby sa nič nedialo. Keď nám to však vyhovuje s radosťou vytiahneme tieto slová a použijeme v tej najvhodnejšej situácii. Nesprávajme sa, akoby sa nás to netýkalo. Aj ľudia okolo nás občas potrebujú pomoc. Raz sa to môže stať aj vám. Pomoc je niečo, čo má v kresťanskom svete zmysel a miesto.

Jana Sopoligová

Jana Sopoligová

Bloger 
  • Počet článkov:  15
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Kto som? Som jednoduchá ľudská bytosť a predsa krehko, komplikovane a jedinečne stvárnená... Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu